S Adrianom Repčokom, moderátorom dopoludňajšieho vysielania na rádiu InfoVojna

08.09.2019

Asi každý, kto sa čo i len trochu zaujíma o alternatívne médiá asi počul o internetovom rádiu InfoVojna. Tá je známa najmä vďaka svojmu večernému vysielaniu - Informačnej vojne. Nemenej zaujímavou je aj dopoludňajšia relácia - Dopoludnie na Infovojne s Adrianom, ktorú moderuje Adrian Repčok. Pre toto číslo sme sa rozhodli Adriana vyspovedať a položili sme mu niekoľko otázok.

Foto - Infovojna
Foto - Infovojna

Na úvod Vás poprosím, aby ste sa našim čitateľom predstavili.

Volám sa Adrian Repčok a väčšinu života som prežil v Nitre a aj preto sa považujem stále za "nitrančana". Už nejaký ten piatok ale žijem na južnom Slovensku.

Ako ste sa dostali k tomu, že chcete pracovať v médiách?

To keby som si pamätal. Ale myslím, že prvý krát som nad tým rozmýšľal už ako osemnásťročný, mojim snom bolo dostať sa do dabingu. Keď mi bolo ale vysvetlené, že ako neherec sa tam môžem dostať, ak bude môj hlas známy napríklad z rádia, tak som to pustil z hlavy. V ranných deväťdesiatych rokoch mi to prišlo ako čosi nemožné, v tej dobe existoval len štátny rozhlas a o súkromných rádiách zatiaľ nikto nechyroval, až neskôr. V roku 2002, na rybačke s kamarátmi som sa dozvedel, že v nitrianskom N rádiu hľadajú ľudí a práve vtedy som oživil myšlienku pracovať v rádiu. Behom dvoch mesiacov som už bol zamestnaný ako nočný technik s tým, že časom by som chcel byť i za mikrofónom. Časom bolo o dva mesiace, nakoľko ľudí bolo málo.

Ako ste sa dozvedeli o projekte Infovojna? Čím Vás zaujal?

Od vzniku Slobodného vysielača som bol pravidelný poslucháč a prispievateľ, preto mi neušlo, že Norbert Lichtner zakladá televíziu. V tom čase som už v médiách nepracoval, ale práca s mikrofónom mi chýbala. Raz darmo, je to droga. V INTV hľadali hlasy do dabingu, na moje počudovanie ma vzali. Čiže kruh sa uzavrel a k tomu dabingu som sa predsa len dostal, aj keď len na chvíľu. Vieme ako INTV dopadla. Norbert s Ľubom Huďom sa neskôr pustili do projektu Infovojna. Odvahu osloviť ich som nabral až po dvojtýždňovom bombardovaní môjho veľmi dobrého kamaráta Erika, ktorý ma doslova dokopal k tomu, aby som sa ponúkol ako spolupracovník. A ajhľa, vyšlo to.

Predstavte, prosím, čitateľom formát a priebeh Vášho dopoludňajšieho vysielania, pravidelných hostí a ak pravidelne venujete niektoré dni v týždni konkrétnym témam, tak aj tie.

Formát vznikal úplne samovoľne, až sa vykryštalizoval do dnešnej podoby. Keďže som pracoval v rádiách hlavného prúdu, Dopoludnie malo byť úplne bežnou rádiovou reláciou, avšak nie s informáciami z bulváru. Dopoludnie sa začína agentúrnymi správami, ale inou formou ako je bežný poslucháč zvyknutý, skôr sa snažím agentúrne správy okomentovať zo svojho pohľadu. Mnohokrát sa venujem tlačovkám politikov, pretože dosť často prezradia aj to čo nechceli a časom viem ich vyjadrenia konfrontovať s tým, čo povedali pred mesiacom rokom či desiatimi. Pravidelne spolupracujem s politológom Romanom Michelkom, ale aj magisterkou práva Juditou Laššákovou, či ďalšími. Priestor dostávajú témy, ktorým sa médiá hlavného prúdu vyhýbajú, či už kvôli politickej korektnosti, alebo sa o tých témach jednoducho nesmie hovoriť.

Ako prebieha Vaša príprava na vysielanie?

Pre mňa je samozrejme jednoduchšie, ak je súčasťou dopoludnia hosť, vtedy si naštudujem veci, ktoré sa týkajú témy a to sú tak dve hodiny v priemere, ak sa však venujem nedeľným debatám politikov, či ich tlačovkám, je to oveľa dlhšie, na každú hodinu vysielania minimálne dve hodiny prípravy. Dopoludnie začína o deviatej, ale v štúdiu som už o siedmej a chystám agentúrne správy.

Bolo Vám ponúknuté účinkovanie v rádiu a moderovanie dopoludňajšieho vysielania alebo ste sa ponúkli sami?

Ako som už spomínal, ponúkol som sa sám. Neprešiel som nejakým drsným výberovým konaním, poslal som nejaké ukážky mojej práce a tľapli sme si. Určite zavážili moje dlhoročné skúsenosti s rozhlasovým vysielaním.

Ste spokojný so súčasnou tvárou, formátom a kvalitou Vášho vysielania a celkovo kvalitou a činnosťou rádia? Čo by ste poprípade chceli v budúcnosti zlepšiť, zmeniť, minimalizovať alebo odstrániť?

Myslím že projekt Infovojny sa rozbehol a rozvinul sa do optimálnej podoby. Myslím, že hovorím za seba, keď poviem, že nikdy nie som spokojný, snažím sa vymýšľať nové témy či rubriky. Vždy si poviem, že sa to dá aj lepšie. A vždy je to aj pravda. Nemôžeme zaspať na vavrínoch. Nejde o nás. Ide o národ. A tých zalepených očí je ešte dosť. Ale už menej ako povedzme pred takmer troma rokmi, kedy projekt Infovojny vznikal, alebo pred vyše šiestimi, kedy spolu-zakladal Slobodný vysielač Norbert Lichtner.

Kvalita obsahu vysielania je do určitej miery finančne limitovaná. Čo by ste radi na Infovojne vylepšili ( keďže tvrdíte, že nikdy nie ste spokojný a stále sa dá niekam posunúť) a ako by to asi navýšilo náklady na vaše fungovanie?

Stále je čo zlepšovať. Budem hovoriť za Dopoludnie. Čím viac kvalitných hostí, ktorí majú čo ľuďom povedať z odborného hľadiska, tým lepšie. Je to ťažké, nakoľko účinkovanie v IV môže znamenať aj stratu zamestnania, ale je čoraz viac ľudí, ktorí už odmietajú mlčať a do vysielania sa hlásia aj sami.

Myslím, že formát dvoch denných živých vysielaní celkom postačuje. Zatiaľ neuvažujeme rozširovať program. Ale pre poslucháčov chystáme akúsi nadstavbu, niečo navyše. Bude to televízne vysielanie oboch relácií, tak Dopoludnia ako aj Informačnej vojny. Teda s obrazom. A nielen prostredníctvom internetu, ale aj cez satelit, čo znamená, že si nás ľudia u operátora naladia doma. Náklady samozrejme pôjdu hore, ale je na poslucháčoch, či tento krok ocenia a prispejú aj na túto formu vysielania. Vysielanie by malo nabehnúť už začiatkom septembra tohto roku.

Na Slovensku sa médiá už nejaký čas delia na mainstramové a alternatívne - podľa mnohých konšpiračné. Vy ste za svoju kariéru pôsobili v oboch prúdoch. Ak ich máte porovnať, v čom sú rozdiely?

Vo veľa veciach. Najmä v platoch.

Ale práca v "alternatíve" nie je o peniazoch. Keby chcem dobre zarábať, tak v mainstreame ostanem. Rádia hlavného prúdu sú často formátované, teda nastavené tak, aby zasiahli čo najširšiu časť obyvateľstva, pretože žijú výlučne z reklamy, teda ak sa bavíme o súkromných rádiách. A tomu sa prispôsobuje aj vysielanie. Je to kšeft, nič viac. Politiku do vysielania ťahať nebudú, lebo rozdeľuje ľudí a to pre ich biznis nie je dobré. Rádiá vysielajúce terestriálne do politiky rýpať nebudú aj preto, že je tu možnosť, že z politického rozhodnutia sa môže stať, že Vám licenciu nepredĺžia. Navyše náš éter patrí medzi najviac kontrolovaným v Európe. Ak Vás chcú zničiť, tak Vás upokutujú, viď prípad rádia Frontinus. No a keď som spomenul reklamy, nebudete predsa hrýzť ruku, ktorá Vás živí, takže nebudete ani poukazovať na prešľapy firiem, ktoré si u Vás reklamu zadajú. Točia sa tam veľké peniaze a prísť o silného hráča na trhu býva veľmi bolestivé aj pre rádiá z prvej päťky. A to je ďalší rozdiel. Financovanie. Musíte mať počúvanosť, aby ste čo najlepšie predali reklamu. Z tej rádiá žijú. Nás financujú poslucháči svojimi dobrovoľnými príspevkami. Niekto euro, niekto 50 eur, niekto nič. Suma potrebná na vysielanie sa ale vyzbiera vždy. Nie sme závislí od reklamy, prieskumov. Sme závislí od ľudí čo nás počúvajú. A tých neoklameme nekvalitnou prácou.

Ďalší rozdiel je v práci v takomto médiu. Každý redaktor podlieha pod nejaké oddelenie, šéfa. Pripraví tému, šéfredaktor vyhodnotí materiál ako nevhodný a je vymaľované. Toto v Infovojne nehrozí. Príprava tém, príspevkov či pozývanie hostí je výlučne v mojej kompetencii, nik mi do toho nehovorí. Toto môžeš, toto nie. Nič také neexistuje, je to plne v mojej réžii, ale samozrejme aj zodpovednosť.


Prečo podľa Vás dnes mnohí ľudia veria viac alternatívnym médiám ako mainstreamovým?

Dobrá otázka. Ľudia prirodzene vycítia ak sú klamaní, alebo zavádzaní. A ten zdravý sedliacky rozum, po novom kritické myslenie, ich núti si správy overovať, dohľadávať si informácie aj s iných zdrojov. Ak teda majú ochotu rozmýšľať a neprijať informácie tak ako sú im podsunuté z médii hlavného prúdu. Tak ako sme boli zvyknutí s predchádzajúceho režimu. My z východnej Európy si ešte ten čas pamätáme, vedeli sme čítať medzi riadkami, vedeli sme odhadnúť, čo je ešte realita a čo už propaganda. A alternatívne médiá ponúkajú aj informácie z iných zdrojov. Overiteľných. Médiá by mali správy prinášať z jednej ale i druhej strany a nechať na poslucháčovi čitateľovi či divákovi, nech si názor urobí on sám. Lenže média hlavného prúdu sa pasujú do role mienkotvorných kanálov. Oni ale mienku tvoriť nemajú, majú len a len informovať. Pravdu nehľadajú, ale ju vytvárajú. A toto mnohí ľudia prekukli.

Médiá ako Slobodný vysielač či Infovojna dávajú priestor poslucháčom na reakcie priamo vo vysielaní. Prečo tento spôsob interakcie nevyužívajú aj mainstreamové médiá, napríklad pri diskusiách s politikmi?

Politici sa do médií idú prezentovať v čo najlepšom svetle, veď ide o politické body. Aj témy sa starostlivo vyberajú a niektoré sú zväčša tabu. Kam by sme to prišli, keby niekto kládol nepríjemné otázky? Istého času sme tu mali rádio Aktual, ktoré sa pýšilo sloganom: rádio, ktoré sa s Vami rozpráva. Očakával som, že aspoň mailovou komunikáciou dajú priestor poslucháčom, ale mýlil som sa. Ale treba povedať, že je to aj nejakou ochranou rádia pred vulgárnymi poslucháčmi. Pokutu by totiž dostal vysielateľ.

Sledujeme plošný nástup cenzúry, predovšetkým na internete. Môže návrat ku klasickým spôsobom šírenia informácií - ako je rádio či tlač - pomôcť zachovať ústavné slobody?

K tlači sa vyjadriť neviem, ale čo sa týka rádia: ak by bol internet tak cenzurovaný, že by sme si neškrtli, tak ani klasické vysielanie cesta nie je.

Ako som už vravel, náš éter je naozaj veľmi kontrolovaný, cez klasické vysielanie by to naozaj nešlo, navyše náklady na rozbehnutie rádia sú, ako ho poznáme z éteru, veľmi vysoké. Frekvencie, povolenia, vysielače, technika... To sú státisíce eur a ešte ste ani nezačali vysielať. A ak Vám Rada pre vysielanie a retransmisiu neodklepne licenciu, máte smolu. Ak bude cenzúra tak tvrdá, zrejme sa opäť dostaneme k šíreniu tlačených letákov, vrátime sa tam kde sme už raz boli.

Čo si myslíte o nálepke "konšpiračné médium" pre Infovojnu? Spôsobilo Vám to už nejaké komplikácie - či už v osobnom živote alebo pri príprave vysielania?

Keď nás tak chcú nálepkovať, nech sa páči, to je ich vizitka. Nemyslím, že by som mal nejaké nepríjemnosti, to určite nie. Ale čo sa týka hostí... Mnohí by veľmi radi hovorili na odborné témy, alebo na témy, ktoré hýbu spoločnosťou. Ale strach o existenciu, myslím tú sociálnu, tu stále je. Dnes Vás už kvôli statusu vyhodia z roboty, alebo do inej nezoberú. Ten strach tu je. Ale postupne z ľudí opadáva a tí, ktorí majú čo spoločnosti povedať sa hlásia čoraz častejšie. Aj s tým rizikom, že budú mať nepríjemnosti. Ale to riziko podstúpia, pretože si uvedomujú, že donekonečna mlčať nemôžu.

Ako hodnotíte stav alternatívnych médií na Slovensku? Za posledné roky ich pribudlo dosť.

To áno. Kto by to bol povedal? Ale keby si médiá robili svoju robotu tak, ako majú, alternatíva by nevznikla, nebol by dôvod. Ľudia hladný po informáciách majú širokú ponuku naozaj kvalitných webov, či iných médií, je z čoho vyberať. Ale samozrejme sa nájdu aj také, ktoré nerobia dobré meno.

Akým spôsobom a cez aké zdroje prijímate informácie, či už v rámci osobného života alebo pre potreby vysielania? Máte nejaký spôsob na overovanie si faktov? Mnohým alternatívnym médiám totiž škodí a oprávnene sa im vyčíta, že uverejňujú každú šokujúcu správu a častokrát týmto spôsobom naletia na nepravdu, čo im znižuje kredibilitu.

Mnohokrát si overujem informácie z viacerých zdrojov, konzultujem s odborníkmi v daných témach, či s kolegami, alebo spriatelenými alternatívcami. Medzi nami totiž, teda ja to aspoň tak vnímam, nie je trhová konkurencia, veľakrát si informácie či kontakty odovzdávame za obyčajné "ďakujem". Ide nám o spoločnú vec.

Je podľa Vás Infovojna politicky naklonená istým politikom či stranám? Niektorí Vám vyčítajú, že podporujete Kotlebu, iní zasa, že ste urobili hviezdu z Harabina.

To je pohľad jednej, či druhej strany a to nikomu neberiem. Držíme sa hesla, že politika či politickú stranu nesmiete obdivovať zbožňovať či milovať. Je to Váš zamestnanec. Politik sa má kontrolovať. A ak niečo vyvedie, tak mu treba klepnúť po prstoch a je jedno, či je to Harabin Kotleba alebo Fico.

Ponúkol Vám už politický subjekt, alebo súkromná osoba, finančnú kompenzáciu za nejakú formu spolupráce?

Nie, nikdy. A týmto im aj odkazujem, že nech sa o to ani nepokúšajú, neuspejú.

Na záver, čo chcete odkázať čitateľom Reconquisty a všeobecne, aktívnym jedincom, ktorí sa zaujímajú o veci verejné?

Hlavné podľa mňa je nebyť pasívny. Príklad: keď prídem domov a v dreze je kopec špinavého riadu, nesadnem si na stoličku a nečakám zbožne, že niekto ku mne príde a ten riad za mňa umyje. Nik za nás tú občiansku robotu neurobí. Ale ak nás bude viac takých, čo sú aktívny, aj pomery u nás sa môžu meniť, pretože naši zamestnanci, rozumej politici, budú cítiť tlak. A strach o dobre platené fleky je silnou motiváciou. Veľká vďaka za aktívnych ľudí, ktorých ako vnímam pribúda. Nedajme si vziať, čo je naše.