S Jozefom Benedikovičom, šéfredaktorom časopisu Reconquista

02.07.2019

Reconquista je stále relatívne mladý projekt, o ktorom som sa prvýkrát dopočul v jednej večernej relácii na Infovojne. Tento časopis prezentuje vlastenecký pohľad na svet, ľudí a udalosti okolo nás. Už nejaký čas do tohto projektu pravidelne prispievam svojimi článkami. Aj to sú dôvody, pre ktoré som sa rozhodol zrealizovať rozhovor so šéfredaktorom časopisu Reconquista SK - Jozefom Benedikovičom.


Poprosím Ťa, aby si čitateľom predstavil seba a takisto projekt Reconquista.

Volám sa Jozef Benedikovič a mám 37 rokov. Pred alkoholom a TV dávam prednosť pohybu na čerstvom vzduchu, tradičným remeslám, umeniu, prírode, literatúre a spoločnosti inteligentných ľudí.

Projekt RECONQUISTA je v súčasnosti zameraný na tlačený časopis s rovnomenným názvom vychádzajúci v mesačnej periodicite. Tvorbu obsahu, tlač i distribúciu si zabezpečujeme sami, v Čechách nám s distribúciou pomáha internetový obchod https://eshop.nassmer.cz/. V blízkej budúcnosti však pripravujeme zaujímavé novinky, preto určite odporúčam sledovať našu oficiálnu stránku , alebo náš FB profil.

Čo všetko je za tým, že si sa rozhodol vydávať takýto druh časopisu? Bol to tvoj nápad a prišiel si s ním sám?

Vzniku časopisu predchádzala diskusia medzi Jakubom Škrabákom (Slovenská pospolitosť) a Petrom Legenym (Mea patria). Postupne oslovili ďalších vrátane mňa, ale autorom tohto "nápadu" nie som. Formálnym šéfredaktorom som sa po vzájomnej dohode stal až neskôr. Silným spoločným menovateľom pre všetkých zúčastnených bola a stále je potreba šírenia osvety v prostredí, ktoré dlhodobo trpí nízkou úrovňou informovanosti. Pojmy národ, kultúra, či rodina nie sú devalvované len našimi ideologickými oponentmi, ako to s obľubou tradujú tzv. alternatívne médiá. Veľmi úspešní sú v ich prznení sami "vlastenci" infikovaní primitívnou vulgárnosťou skríženou s mačizmom importovanej popkultúry, lenivosťou sa samovzdelávať a v neposlednom rade tiež dnes veľmi populárnym sentimentom k časom spred novembra 1989. Silnou motiváciou pre nás bol fakt, že nič podobné v tlačenej forme u nás nevychádza. Táto konzervatívna forma šírenia informácií totiž netrpí neustálou a (veľmi reálnou) hrozbou zrušenia stránky, ako je to napr. na FB. So vznikom časopisu sa samozrejme spájalo viacero technických peripetií, ktoré nás zdržali, ale časom sme dokázali doladiť aj tie.

Aký je cieľ časopisu a akú skupinu ľudí by mal osloviť?

Tu si dovolím zacitovať z našej oficiálnej web stránky:

,,Reconquista. Znovudobytie, znovuzískanie strácaného, strateného. Slovo, ktorého význam sa stáva jedinou odpoveďou, akou môžeme reagovať na dekadentnú realitu dneška. Strádame materiálne, politicky, ale najmä duchovne. Preto pre nás niet iného východiska, než započať boj o dušu človeka, Nového človeka. Ten nevníma svet čierno - bielo, pozná a hlavne chápe, že existuje i tretia strana mince. Slobodné myslenie, zadupané modernou čižmou politickej korektnosti, potrebuje čerstvé krídla a myšlienky. Reconquista bude preto žiarivým plameňom, ktorý vo vyhasnutých srdciach zapáli túžbu a odhodlanie získať späť to, čo nám patrí - našu vlasť a Európu. Za týmto projektom stoja skúsení aktivisti, ale aj zatiaľ nijako neorganizovaní jedinci, ktorých spojila idea vytvorenia životaschopnej perspektívy. Cítime, že tá na Slovensku dosiaľ chýba. Východiská nachádzame v ideáloch Tretej cesty a tzv. Novej pravice. Dbáme preto, aby sme čitateľom postupne predstavili nielen ich myšlienky, ale aj ich reálne výsledky. Opovrhujeme politikárčením a prežitým rozdeľovaním na pravicu a ľavicu. Nie sme geopoliticky viazaní na Západ, alebo Východ. Sme slovenskí, sme európski. Naša snaha je logickou reakciou na súčasnú upadajúcu vlasteneckú scénu, v dôsledku zanedbanej výchovy, plnú neoboľševických vplyvov, príliš ideovo plytkú, povrchnú a neukotvenú. Chceme nabádať ku konštruktívnej diskusii a pretaviť ju v taký názorový konsenzus, ktorý bude schopný položiť životaschopný metapolitický základ. Základ k renesancii národa, ktorý túži byť právoplatným i vzorným členom Európskej rodiny."

Máme ambíciu osloviť každú otvorenú myseľ, keďže do diskusie na rôzne spoločenské témy a problémy ponúkame vecné a konštruktívne argumenty. Záber našich čitateľov je skutočne široký a naznačuje, že nás nečítajú len ľudia, ktorí si chcú rozšíriť obzor, ale tiež takí, ktorí v ideologickej rovine nenachádzajú prieniky. Čítajú nás mladí, starí, muži i ženy, takže žiadna špecifická skupina. Pravdou je, že aj my často narážame na intelektuálne mantinely jednotlivcov. Tu je dôležité si uvedomiť, že národ je organizmus, kde ak si každý uvedomí "svoje miesto", funguje zdravo. Niekto vyniká bystrým umom, iný šikovnými rukami. Našim cieľom nie je "vychovávať" zástupy filozofov na akademickej úrovni, ale napomôcť pochopeniu významu bežne používaných pojmov a súvislostí, ktoré by mal chápať každý, najmä ak sú súčasťou jeho slovníka. Veľký priestor preto dávame menej známym udalostiam, historickým postavám, ktoré u nás z nejakého dôvodu nie sú populárne, ale aj súčasníkom a organizáciám, ktorí majú našim čitateľom čo povedať.

Koľko ľudí na projekte pracuje?

Redakciu tvoria redaktori, ktorých zrátaš na prstoch jednej ruky a približne rovnaký počet dopisovateľov. Oslovilo nás s ponukou spolupráce niekoľko ďalších ľudí, ktorí ale po mojom upozornení na dôkladné preštudovanie si obsahu časopisu neskôr cúvli. Domnievam sa, že dôvodom boli kritické komentáre na adresu určitých aktivít ĽSNS, odmietnutie nekritického adorovania Ruska ako spasiteľa európskej civilizácie a v jednom prípade tiež finančné požiadavky, ktoré nie je v našich možnostiach naplniť. Na druhej strane si myslím, že aj keď určité kvalitatívne nároky jednoducho vyžadujeme, k serióznej spolupráci máme vždy dvere otvorené.

Si spokojný s nákladom, počtom predplatiteľov a kvalitou jednotlivých čísel či formou, akou Reconquista vychádza?

Jednou zo zásadných prvotných myšlienok bolo tvoriť nezávisle. A tým nemám namysli "nezávisle" s podporou ESET-u, či "nezávisle" s podporou Ruskej ambasády, ale nezávisle s jedinou podporou - s podporou čitateľov. Na tomto základe sme časopis vybudovali a s mnohými peripetiami v duchu tejto myšlienky pokračujeme ďalej. A keďže je to pre nás nutne voľnočasová aktivita, ktorú navyše financujeme z vlastného vrecka, musí byť každému jasné, že periodicita a kvalita obsahu akú sme zvolili, je na hranici našich časových možností. Treba si uvedomiť, že formu a náklad, v akom RECONQUISTA vychádza, ovplyvňujú predovšetkým čitatelia svojim záujmom, či nezáujmom si nás zakúpiť. Nijako nevieme ovplyvniť cenotvorbu dodávateľa tlačových služieb, ale pri stúpajúcej kvantite nám ponúka lacnejšiu cenu za výtlačok. Rozmenené na drobné, ak sa v predajnosti dostaneme cez 500 čitateľov, otvorí sa nám pri rovnakej predajnej cene napr. možnosť použiť kvalitnejší papier, či profesionálnejšiu tlač. Z tohto pohľadu nemôžeme byť spokojní, pretože sme sa k tomuto číslu zatiaľ nepriblížili. S čím spokojní naopak sme, je pozitívna odozva na obsah. V tomto smere však do budúcnosti určite chceme byť ešte nápaditejší a pestrejší.

Službu predplatného sme zaviedli predovšetkým pre stálych čitateľov, ktorým sme chceli zjednodušiť objednávanie. Počet predplatiteľov pozvoľne stúpa, čo je pozitívny trend. Pre fanúšikov sme tiež pripravili kolekciu kvalitných tričiek. Veľmi radi by sme našli lokálnych distribútorov, ktorí by vedeli časopis dostať medzi svojich priateľov, samozrejme za zvýhodnených podmienok. Stále sa však neviem zbaviť dojmu, že 3 eurá mesačne je pre mnohých ľudí suma, ktorú zo svojho rozpočtu oveľa radšej investujú do alkoholu a iných podobných kratochvíľ, ako do časopisu.

Ako je projekt financovaný?

Túto otázku som už viac menej vysvetlil v predošlej odpovedi. Stojí za zmienku, že nás v minulosti kontaktovalo ĽSNS, ktoré malo záujem participovať na našej činnosti. Keďže sa však v mnohých politických stanoviskách nezhodneme, nie je nám blízka ani ich vizuálna prezentácia a chceme zostať naďalej absolútne nezávislí, s poďakovaním sme odmietli. Veľmi zriedka zverejňujeme reklamu a aj to väčšinou len na knižné tituly, takže ani toto nie je pre nás zdrojom zaujímavého príjmu. V budúcnosti by sme radi oslovili nových čitateľov, na ktorých je naša činnosť zameraná predovšetkým. Zváženie finančnej podpory od nezávislej osoby nevylučujem, ale zároveň si myslím, že práve kvôli nezávislosti sme pre mnohých nezaujímaví.

Čo chceš do budúcnosti zlepšiť, zmeniť alebo akých chýb sa vyvarovať, respektíve ich minimalizovať?

Momentálne pripravujeme sedemnáste číslo časopisu. To znamená, že sme našim čitateľom ponúkli už viac ako 600 strán textu. V partizánskych podmienkach, v akých
RECONQUISTA vzniká, je takmer nemožné sa chýb vyvarovať. Snažíme sa vyhnúť najmä tým gramatickým a štylistickým a čo najlepšie vyzdrojovať každý text. Verím, že naši stáli čitatelia zaznamenali progres aj po grafickej stránke. Veľmi ma mrzí, že pravidelná rubrika PANORAMATIKON, kde som vždy položil otázku na aktuálnu tému viacerým zaujímavým ľuďom, zamrzla na mŕtvom bode. Mnohí by boli prekvapení, s akým neprofesionálnym jednaním sa dá stretnúť u ľudí, ktorí sa ináč tešia veľkej popularite. Vzhľadom k okolnostiam sa nám nie vždy darí dodržať koncept rovnomerného tematického zastúpenia tak, aby sa v obsahu nachádzal rozhovor, kultúra, história, filozofia, politika, šport, aj umenie. Radi by sme v budúcnosti obsah obohatili o ďalšie žánre, ako sú fejtón, reportáž, či poviedka.

Keďže Reconquista nepatrí medzi politicky korektné periodiká, mal si už problém s jej distribúciou, tlačou a podobne? Riešil si už nejaké nepríjemnosti kvôli myšlienkam prezentovaným v tom-ktorom čísle?

S dôverou, ktorú do mňa vkladá redakcia, sa snažím narábať obozretne. Napriek tomu sa len výnimočne na obsahu textov redakcia jednohlasne nezhodne. Aj keď je každý z nás samostatne mysliaci človek, určité ideové rámce máme spoločné. To nám mnohé zjednodušuje. Vo výsledku sa tak do časopisu dostanú vždy texty, ktoré sú primerane kritické a slušné zároveň. Každý z nás si totiž uvedomuje, že našim cieľom je niečo úplne iné, ako ísť za každú cenu do konfliktov. Nepríjemnosti musel riešiť niekdajší šéfredaktor a aj dnes dôležitý člen našej redakcie, Jakub Škrabák. Podľa mojich informácií sa to však netýkalo časopisu. Až na niektoré prízemné urážlivé komentáre a emaily z prostredia slušných ľudí a nemenovaných novinárov, ktoré vlastne ťažko nazvať nepríjemnosťou, som nič podobné nezaznamenal.

Robí, alebo chystá kolektív Reconquisty aj nejaké iné aktivity?

Ako som spomenul už v úvode rozhovoru, plánovaných aktivít je viacero. Nechcem predbiehať udalosti, aby som to nezariekol. Už dnes však môžem prezradiť, že zakladáme turistický klub, ktorého aktivity by mali byť vo viacerých smeroch novátorské a každopádne naozaj zaujímavé. Dolaďujeme vizuálnu a organizačnú stránku veci. Na základe čitateľského záujmu by sme radi našu činnosť posunuli aj do prednášok so zaujímavými hosťami. O všetkom budeme včas vopred informovať na stránke a sociálnych sieťach.

Prečo dnes mnohí ľudia neveria médiám hlavného prúdu?

Aké sú to médiá hlavného prúdu a čo ich odlišuje od tých tzv. alternatívnych médií? Rozhodujúcimi faktormi, ktoré mi pomáhajú sa zorientovať v mediokracii, nie sú finančné zázemie, štylistická kvalita textov, periodicita, či grafická profesionalita, ale schopnosť informovať pravdivo a objektívne. A tu prichádzame na to, že medzi tzv. hlavným prúdom a alternatívou veľký rozdiel až na výnimky nie je. To je aj hlavný dôvod, prečo ľudia neveria mediálnym domom s bohatou administratívou, tie totiž nie sú zárukou ničoho. Zároveň je veľmi dôležité upozorniť na to, že ani alternatívne médiá sa dezinformáciám a polopravdám nijako urputne nebránia. Silu bombastických informácii totiž dnes už nikto nepodceňuje. Nečudujem sa ľuďom, ktorí zahltení informačnou vojnou utekajú do prírody bez internetového signálu. Nie každý má totiž čas a trpezlivosť prácne si overovať každú informáciu, ku ktorej sa náhodne dostane. Médiá dnes totiž nie sú nič iné, ako predĺžené ruky záujmových skupín.

Aký máš názor na alternatívne médiá (dosah, kvalita, forma, vierohodnosť...), ktorých popularita je v súčasnosti značná?

Ako som naznačil v predošlej odpovedi, nedelím médiá na hlavný prúd a alternatívu. Hodnotím kvalitu konkrétneho článku. Odpoveď na otázku, prečo je popularita tých médií, ktoré často sami seba charakterizujú ako "alternatíva voči mainstreamu" značná, je jednoduchá. Keď pravdu nehovorí "mainstream", musí ju hovoriť "alternatíva", taká je logika bežného konzumenta. Nekritickosť a uponáhľaná doba sú živnou pôdou pre "domácu novinárčinu", kde hrá potom väčšiu úlohu marketing, teda schopnosť produkt - informáciu predať, ako obsah, či pravdivosť informácie. RECONQUISTA sa nikdy neprofilovala ako alternatíva voči niečomu, ale ako platforma za niečo. Práve preto často volíme pozitivistický prístup.

Aký máš názor na to, že súčasný režim v istých otázkach diktuje "pravdy", ktoré sa nesmú spochybňovať a je znemožnené sa v nich dôkladnejšie "rýpať"?

Súčasný režim sa bráni. Považujem to za logické. Stráca totiž sebaistotu a preto je stále odvážnejší. Čo však považujem za menej logické je fakt, že za účelom "skvalitnenia demokracie" dochádza k jej okresávaniu salámovou metódou. Najhlasnejšie trúby tohto metodického oxymoronu v praxi sú ľuďom predstavované za vzory a politické strany, think tanky a mimovládky, v ktorých sa združujú, sú považované za výkladné skrine demokracie. Najsmutnejší na tom je fakt, že popularita týchto extrémistov v pravom slova zmysle narastá. Možno nabudúce budem odpovedať na tvoje otázky zdemokratizovaný niekde v "bezpečí".

Má súčasný systém a tzv. politická korektnosť potenciál vývoja k lepšiemu, respektíve, myslíš si že má dlhodobú životnosť?

Súčasný systém a politická korektnosť sú vágne pojmy, ktoré by som navzájom nespájal. Možnosti Slovenska môžeme chápať v geopolitickom kontexte, v našom prípade predovšetkým v tom európskom. Tam ako malý národ nemáme a nikdy nebudeme zohrávať kľúčovú úlohu v rozhodovaní o zásadných otázkach budúceho smerovania. Avšak strategická poloha a ložiská kvalitnej pitnej vody z nás pri rozumnej politike môžu urobiť ďaleko viac, než len montážnu halu na pár rokov daňových prázdnin. Parlamentná demokracia na Slovensku už zrejme narazila na mantinely svojich možností a ľudia tento náraz začínajú aj prostredníctvom politickej korektnosti pociťovať. Vzhľadom k vývoju situácie na domácej politickej scéne je možné predpokladať, že sa duch pravej antickej demokracie bude z reálneho života vytrácať a ako reakciu na to ľudia budú volať po nejakej forme priamej demokracie. Na čo však momentálne nie sme podľa môjho názoru pripravení.

Čo vnímaš ako najväčšiu chybu, respektíve slabinu ľudí a dnešnej spoločnosti všeobecne?

Vybrať si len jednu "chybu" resp. "slabinu" by bolo ťažké. Ľudská civilizácia dospela do bodu, kedy sa musíme rozhodnúť, či chceme prežiť a zachovať planétu v podobe, v akej ju poznáme, aj pre ďalšie generácie. Zatiaľ to vyzerá, že si ju chceme užiť do konca svojho života a "po nás potopa". Všetky debaty o politike a filozofii stratia zmysel, ak sa zo Zeme stratí život. Hnevá ma negativizmus, apatia a nezáujem. Uráža ma primitívne hurávlastenectvo v kanadách a maskáčoch. Som smutný z generácie detí, ktoré si nevedia vážiť a tešiť sa z vecí, ktoré v detstve tešili nás a zároveň nás veľa do života naučili. Naopak, teší ma arogancia moci a s tým súvisiaca strata funkčnosti parlamentnej demokracie, čiže hazardovanie s občianskou trpezlivosťou.

Na záver, priestor na ľubovoľný odkaz čitateľom.

Po desiatkach rozhovorov, kde som kládol otázky ja, sa karta obrátila a ja som vďačný za tvoj záujem o mňa i projekt RECONQUISTA. Chcem sa poďakovať každému, kto rozhovor dočítal až sem. Ak ste sa s časopisom RECONQUISTA zatiaľ nestretli, môžete si z našej stránky stiahnuť voľne dostupné PDF súbory so staršími číslami . Na prípadné ďalšie otázky rád odpoviem na svojom redakčnom maile jozef.benedikovic@reconquista.sk.