Sven Anders Hedin - Nemecko a svetový mier

06.03.2018

Autor Sven Hedin (švédsky Žid) bol uznávaný cestopisec, fotograf, zemepisec a držiteľ mnohých medzinárodných ocenení. Je po ňom pomenované pohorie v Strednej Ázii (Transhimaláj - Hedinovo pohorie), ktoré sám na jednej zo svojich expedícii objavil.

Dielo sa zaoberá opisom Nemecka medzi svetovými vojnami, najmä po zvolení Národných socialistov do čela štátu. Autor sa zameral napríklad na skutočné rozmery krutej Versailleskej zmluvy a jej dopadu na Nemecko či Nemcov ako národ. Detailne sa rozoberá boj s nezamestnanosťou (kde sú vyvrátené mnohé mýty o jednostrannom zameraní na zbrojárenskú produkciu), postavenie žien v Tretej ríši, podpora a rozvoj umenia, kultúry, poľnohospodárstva či starostlivosť o rasu, alebo, žiaľ neúspešné, mierové úsilie Nemecka v oblasti zahraničnej politiky. Sven Hedin sa nevyhol ani téme postavenia Židov a opísal svoje skúsenosti z neohlásenej návštevy koncentračného tábora Sachsenburg (výklad jeho zážitku sa "nečakane" líši od jedinej prípustnej, oficiálnej verzie, ktorú nám dennodenne predkladajú médiá o fungovaní pracovných táborov).

Publikáciu jednoznačne odporúčam všetkým, ktorí majú záujem o nahliadnutie do histórie očami pamätníka. Niektoré informácie uverejnené v knihe sú až nebezpečne podobné s udalosťami, ktoré máme možnosť sledovať aj v súčasnom každodennom živote. Ako sa hovorí v jednom výroku, kto si nepamätá históriu, je nútený ju zažiť znovu.

Úryvok z knihy:

Sliby, které ve svých předvolebních projevech v letech 1925-33 Hitler dal, dodržel. Německo získalo zpět plnou suverenitu a rovnocenné postavení mezi ostatními velmocemi. Státni dluh klesá. Dluhy, které nadělaly obce během Výmarské republiky, jsou pomalu, ale jistě umořovány. Když 30. ledna 1933 nastoupil do úřadu, Říše měla přes šest miliónu nezaměstnaných. Nyní je bez práce milion, ovšem včetně mnoha práce neschopných lidí, buď tělesně slabých, nebo postižených a také asociálních a méněcenných elementú, které, se k řádné práci nehodí ani při velké poptávce. Třídní rozdíly zmizely. Púvod, šlechtická jména a majetek už nemají žádný význam. (s.142-143)