Ako ďalej, pán Vladimír Mečiar?

04.09.2019

Niekoľkonásobný bývalý premiér avizoval svoj návrat do politiky už dlhšiu dobu. Minulé leto sa s tým pochválil pre TV Markíza.  V tohtoročných letných mesiacoch sa pre portál Pluska pripomenul  a doplnil, že strana a okresy s dobrovoľníkmi sú pripravené, iba sa čaká na pokyn. Spomenul však aj to, že ešte nevie či vôbec bude kandidovať. 

Po prehre v roku 2012, ktorú sám nazval volebnou urážkou, sa z politiky stiahol. V médiách hlavného prúdu sa opätovne začal objavovať od roku 2017, kedy sa na základe filmu Únos (neskôr aj filmu Mečiar), tlaku tretieho sektora či niektorých poslancov parlamentu začal proces rušenia amnestií, ktoré boli udelené vládou Vladimíra Mečiara.

Rušenie amnestií bolo podľa môjho úsudku obyčajnou kampaňou. Ich samotné zrušenie znamená minimálne celoeurópsky precedens, ktorý ma za následok taktiež ohrozenie právnych istôt pre občanov Slovenskej republiky, keďže až do samotného zrušenia bolo za právnu istotu považované aj udelenie amnestie a jej následná platnosť. Po 2 rokoch od zrušenia môžem skonštatovať, že sa nevyriešilo nič. Lexa svoj prípad ťahá na Súdny dvor Európskej únie a v Mečiarovom prípade bol rozsudok v znení "Skutok sa nestal." súdom definitívne potvrdený aj nedávno.

Okrem spomínaného naštrbenia právnych istôt sa taktiež médiá, tretí sektor, filmový priemysel a iniciatívni politici, za podpory určitej skupiny občanov, nepriamo zapríčinili o to, že sa Mečiar hlási o slovo aj dnes. Sám hovorí, že počas procesu rušenia amnestií nedostal možnosť obhajoby pred parlamentom a v médiách hlavného prúdu ho k podstate veci nepustili.

Časom však začal dostávať priestor v alternatívnych médiách, čo platí dodnes. Počuť ho najmä na Slobodnom vysielači, v ktorom sa z občasného hosťa stal pravidelným účastníkom vysielania s vlastnou reláciou, ktorá nesie názov Hovory M a moderuje ju Eva Vincoureková. Predtým s ním robil rozhovor aj Tibor Eliot Rostas pre časopis Zem a Vek. Niektoré jeho vyjadrenia preberajú napríklad aj portály Hlavné správy či Na palete.

Mečiara bolo taktiež vidieť na viacerých akciách, kde rečnil. Takou bola napríklad diskusia o práve a právnom štáte, kde sa objavil po boku Štefana Harabina alebo konferencia bezpečnosť a obrana štátu, na ktorú bol pozvaný spolu s Františkom Škvrndom a Róbertom Švecom. Pred niekoľkými mesiacmi sa na internete objavilo video s jeho vystúpením pred publikom, ktoré nesie názov "Vladimír Mečiar po 30 rokoch Nežnej revolúcie. Ako ďalej Slovensko?" 

Koncom júna bol taktiež prizvaný na Devín za okrúhly stôl, aby dopomohol k spoločnému postupu strán, ktoré sa označujú ako národné.

Ako Mečiar argumentuje svoj chystaný návrat? Hovorí o potrebe obhájiť dobu tzv. "mečiarizmu", predostrieť ľuďom aktuálnu situáciu a vysvetliť im, čo všetko je momentálne v hre a na základe toho ponúknuť víziu a uchádzať sa o podporu. Taktiež často opakuje potrebu vytvorenia sily, ktorá bude protiváhou liberalizmu. 

Ako sa bude skupina okolo Vladimíra Mečiara správať a kde sa bude pohybovať? Milan Žitný sa v rozhovore pre Pravda TV vyjadril, že Mečiar môže niekomu zobrať 1 %.

Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že v súčasnej politickej situácii reálne hrozí pat. Každé percento je teda dôležité. Zbystriť teda budú musieť strany, ktoré oslovujú rovnaký alebo aspoň podobný typ voliča ako Vladimír Mečiar.

Bývalý trojnásobný premiér bude mať aj napriek predpokladanému nízkemu výtlaku veľkú špekulačnú silu a možno budeme svedkami, že niektoré zo strán budú z racionálnych dôvodov so subjektom Vladimíra Mečiara rokovať o spoločnom postupe. Nebol by som prekvapený, ak by sa s niekým naozaj spojil - a to aj napriek určitému stupňu toxicity a opotrebovanosti Mečiara.

Či sa mu podarí vytvoriť akési SDK, ale z opačnej strany? Zjednotiť sily, ktoré sa stavajú do roly hrádze proti liberalizmu pod hlavičkou "otca štátnosti" asi ostanú len v rovine snov niektorých komentujúcich na sociálnych sieťach. Mečiar sa síce zúčastnil spomínanej konferencie na Devíne, ale napríklad Štefan Harabin sa podľa jeho vlastných slov chce obklopiť ľuďmi bez politickej minulosti. Róbert Švec sa vyjadril, že Mečiar by už nemal vo svojom veku nič viesť z pozície predsedu a Mariana Kotlebu zas v posledných mesiacoch osočuje aj samotný Mečiar. Nehovoriac o tom, že najmä krídlo okolo Milana Mazureka v ĽSNS odmieta politický návrat ľudí, ktorí boli v minulosti napojení na Mečiara  - ukázalo sa to už pri prezidentských voľbách.

O túžbe SNS ťažko hovoriť, vznik strán Štefana Harabina a Vladimíra Mečiara im môže výrazne, až osudovo odkrojiť z elektorátu. Pokladám však za nepravdepodobné, že by SNS išla na kandidátke platformy od iným názvom, respektíve v koalícii- V Smere sa v poslednom období dostalo do popredia liberálne krídlo, takže ak by aj v istej časti členskej základne bola túžba po spolupráci - aj tento prípad môžeme vylúčiť.

Z mikrostrán, akými sú Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku, Národná koalícia či skupinkám okolo Romana Ruhiga alebo Staislava Pánisa sa možno k Mečiarovi niekto pridá, alebo sa dokonca dohodnú na spoločnom postupe. Veď bol to práve Ruhig, kto na svoj kanál pridal Mečiarov prejav a pred pár dňami v Slobodnom vysielači avizoval politickú budúcnosť.  

Národná koalícia okolo Sergeja Kozlíka, bývalého spolustranníka Vladimíra Mečiara v HZDS je od svojho založenia (okrem zisku pár starostovských postov, primátorských kresiel a miest v komunálnych parlamentoch) prakticky neúspešná strana - a to aj napriek tomu, že pred eurovoľbami mali dosť viditeľnú kampaň. V tomto prípade som taktiež naklonený myšlienke, že by mohli ísť spoločnou cestou s novým Mečiarovým subjektom.


Bude vôbec Mečiar kandidovať? Bude straník? Volebný líder? Mentor? Mecenáš?

Aký je menoslov ľudí, ktorí by pripadali do úvahy, že by išli za Mečiarom aj v prípade, ak by išiel do volieb so svojou stranou sám?  

Ihneď nám prirodzene napadnú mnohí bývalí spolustranníci či ľudia blízki HZDS. Môžu to byť aj neznáme tváre, vyslúžili politici či odídenci zo Smeru, SNS alebo ĽSNS. Je známou vecou, že na kandidátke ĽSNS pre voľby v roku 2016 bol aj bývalý Mečiarov spolupracovník Ján Cuper. Dnes už s touto stranou nespolupracuje. Bývalý člen HZDS, akademický maliar Viliam Hornáček a predseda Združenia slovenskej inteligencie korene sa vždy vyjadroval o Mečiarovi kladne.

Dá sa však uvažovať aj o menách mimo spomenutých kruhov. Možno sa prebudia politické ambície v T.E. Rostasovi, šéfredaktorovi časopisu Zem A Vek. Nie je vôbec vylúčené, že sa pridajú aj niektorí ľudia z tzv. Národnej konferencie, ktorá zvolila Štefana Harabina za svojho národného kandidáta za prezidenta.

Politické ambície majú aj ľudia zo Slovenských Brancov okolo Petra Švrčeka. Pre politické veci však vystupujú ako subjekt Naša Vlasť Je Budúcnosť. Z vonkajšieho pohľadu na túto skupinu by sa skôr dala predpokladať ich účasť v subjekte, na ktorý bude mať dosah Ján Čarnogurský.

Mečiar hovoril, že v jeho strane budú pôsobiť známe mená. Napadajú mi ešte bezpečnostný analytik František Škvrnda či ekonóm Peter Stanek - obaja rešpektovaní, známi a skúsení vo svojich oboroch. 

Ako som už vyššie spomínal, môj predpoklad pre túto stranu je 2% výsledok, Tie budú v takom prípade chýbať protiliberálnym stranám. Mečiar však môže prekvapiť a vytiahnuť tromfy, s ktorými dnes počíta málokto.

Aký je pohľad mňa, človeka, ktorý sa narodil v roku 1998, na osobu Vladimíra Mečiara?

Je pravdou, že stál pri mierovom obnovení slovenskej štátnosti. Bola proti nemu vedená kampaň, ktorú produkoval tretí sektor financovaný zo zahraničia. S priznaním o tom prišiel aj Milan Šimečka a nepriamo to naznačil aj Juraj Smatana. Kampaň bola vedená aj prostredníctvom detí, ktoré nosili do školy odznaky SDK - protimečiarovskej koalície, o čom hovoril v diskusnej relácii Pod lampou Šimon Jeseňák.


Médiá sú, čo sa týka Mečiara, jednostranne proti, čo sa dá vyčítať z článkov a iných príspevkov o dobe, keď bol premiér. Aj preto si rád Mečiara vypočujem a porovnávam - návrat do politiky však veľmi nevítam.

Čo sa týka médií - predpokladám podpornú kampaň v radoch "alternatívy", ktorá bude miestami až prehnaná a iracionálna. Ak sa subjekty Harabinovcov a Vladimíra Mečiara spoja, tak túto mediálnu podporu môžeme očakávať s pravdepodobnosťou, ktorá hraničí s istotou.  

Šancu už mal a mohol zatočiť s tretím sektorom i zahraničnými škodcami. Z jeho doby vládnutia sa však v mnohých vynárajú spomienky skôr na silný vplyv organizovaného zločinu. Vybavovanie si účtov priamo na uliciach je pre veľa ľudí príznačné najmä pre deväťdesiate roky. Z tých časov sa taktiež často pripomínajú podozrenia z napojenia SIS na mafiu. 

Ak by sa v tej dobe fakt žilo dobre a fungovalo by všetko skvelo, ľudia by si nezvolili SDK ani napriek mohutnej kampani. Mečiar bol od roku 1998 vo vláde ešte raz - s Róbertom Ficom a Jánom Slotom. Táto vláda, okrem iného, prijala euro za veľmi nevýhodného kurzu, zadĺžila Slovensko o 10 miliárd eur a prijala Lisabonskú zmluvu. 

Ak si to všetko zosumarizujem, tak môžem zodpovedne prehlásiť, že v najbližších parlamentných voľbách nebudem voliť stranu, ktorú bude riadiť, bude jej predsedať, podporovať alebo bude jej členom Vladimír Mečiar. 

Strana Vladimíra Mečiara môže pomôcť k vytvoreniu protiliberálnej opozície, k zablokovaniu liberálnej vlády, k vytvoreniu vlády "národnej obete", ale na druhej strane aj (ak pôjde subjekt do volieb sám) zapríčiniť vytvorenie takéhoto bloku prepadnutými hlasmi, ktoré už rozhodli niekoľko volieb na Slovensku.